Ryžový nákyp - možno konečne zachutí

Autor: Martina Kravčíková | 4.5.2005 o 17:40 | Karma článku: 10.46 | Prečítané  68175-krát

... prvý pokus o recept ... niečo zo školských jedální ... krok za krokom k dobrôtke

Ryžový nákyp - na tanieriRyžový nákyp - na tanieri

To je teda trúfalosť! Idem liezť do kapusty majstrom hrncov a varešiek prevažne mužského rodu v blogoch. Viem, že neprekonám kvalitu krásnej obrázkovej prílohy Milana G. (mimochodom, vždy si pri nich zaslintám klávesnicu) ani originalitu niektorých uverejnených receptov (tento ma fakt dostal a aj tento, no a toto som si musela hneď na druhý deň vyskúšať).

Rada by som sa ale podelila o recepty na niektoré moje obľúbené jedlá. Možno odhalím aj niektoré tajné rodinné recepty :-).

Na začiatok sa pokúsim prelomiť bariéru v tých, ktorí keď v škole videli, že bude na obed ryžový nákyp, vymenili svoj lístok za tri priesvitné krikľavozelené céčka. Ja by som svoj lístok na ten deň nevymenila ani za plagát Depeche Mode - a to bol za mojich mladých čias cenný úlovok (na základnej sme sa mlátili „depešáci“ s „metalistami“). Asi v našej školskej jedálni vedeli, ako urobiť mňam mňam ryžový nákyp. Napríklad takto nejako:

Potrebujeme:
- 350 g ryže (klasickej, nie tej vo varných vreckách)
- liter mlieka
- 20 g masla (ja tam švacnem aj viac, je to chutnejšie)
- 80 g práškového cukru
- 1 balíček vanilínového cukru
- 3 vajíčka (ešte ich nerozbíjajte, budeme ich deliť na žltú a tú bielu mazľavú časť)
- lyžicu práškového cukru (to pôjde do snehu)
- čerešňový kompót (alebo aj iný, ale ja to mám najradšej s čerešňovým)
- štipku soli (štipka soli ide skoro všade, neviem prečo, ale dodržiavam to)

No a takto to raz-dva pripravím:
1. Ryžu treba prebrať (čiže odhaliť a vyšmariť to, čo nepatrí do jedla – čierne, sivé, škaredé zrnká alebo drobné kamienky) a prepláchneme vodou v nejakom cedidle.
2. Nasypeme do rajnice (radšej do väčšej, lebo ryža zväčší svoj objem a budeme k nej ešte niečo pridávať) alebo do špeciálneho hrnca na varenie mlieka. Ryžu zalejeme mliekom, postrašíme soľou a uvaríme do "ryžoskoroúplnemäkka". Ryžu treba občas pomiešať, ochutnať a hlavne sledovať, aby neprihorela kvôli nedostatku mlieka. Mám vyskúšané, že ten liter na to množstvo ryže je akurát a keď sa všetko mlieko „stratí“ a ostane pekná hustá kaša, ryža je uvarená tak, ako má byť. Pre istotu ale treba mať poruke ešte nejaké mlieko na prípadné doliatie.
3. Zapneme rúru, aby sa vyhriala, kým budeme pripravovať ryžu.
4. Odstavíme z ohňa, necháme trošku vychladnúť, ale naozaj iba trošku, s teplou kašou sa pracuje lepšie ako so studenou. Do ryže vmiešame maslo, cukor, vanilínový cukor a tri žĺtky.
5. Z troch bielkov (mali by byť studené) si ušľaháme sneh a také dve tretiny primiešame k ryži. Zvyšok zatiaľ odložíme do chladničky.
6. Do ryže ešte primiešame odkvapkané čerešne (šťavu si necháme v chladničke) a celé to vylejeme do maslom vymastenej zapekacej misy.
7. Celé dielo poručíme do rúk všemocnej rúry a necháme ho tam piecť asi 40 minút – kým okraje nezačnú slabučko hnednúť. Vyberieme z rúry, ktorú ale ešte nevypíname.
8. Z chladničky vytiahneme odložený zvyšok snehu, pridáme k nemu lyžicu cukru a ak treba, ešte trošku prešľaháme. Navrstvíme na nákyp a šupneme do rúry ešte na takých 10-15 minút, kým snehová čiapočka nechytí ružovohnedú farbu.
9. Ja to dávam na tanier teplé, nie horúce a polievam si to studenou šťavou z čerešňového kompótu, ktorú riedim 1:1, keďže ryža je už dosť sladká. Okraje aj povrch je nádherne chrumkavý a vnútro je ako ryžový koláčik, žiadna nepríjemná, mazľavá hmota.

My si to doma robíme väčšinou z polovičnej dávky a papáme to ako sladkú bodku za "normálnym" jedlom, lebo zo sladkého sa veľmi nenajeme.
Toto bola taká klasika, nabudúce skúsim niečo menej obyčajné. Dobrú chuť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minister obrany Gajdoš: Je neakceptovateľné, ako s nami Švédi rokujú (rozhovor)

Švédsky Saab nám núka stíhačky Gripen, ktoré sú už staré, upozorňuje minister obrany.

EKONOMIKA

Vedkyňu v zahraničí platili dobre, vrátila sa však domov

Na Novom Zélande môže vysokoškolský profesor zarábať až osemtisíc eur.

KOMENTÁRE

Nechajme učiteľské platy tak

Nespokojní učitelia by mali uzatvoriť s ministrom Petrom Plavčan obchod, na ktorom zarobia aj deti a rodičia.


Už ste čítali?