reklama

Plánujete dovolenku? alebo Ochutnávka Tuniska 1

... Afrika - môj sen ... dym v lietadle ... ako sa v Tunisku dohovoriť ... ako som uzlíkovala koberček

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
pobrežie pri Tabarke - z lietadla
pobrežie pri Tabarke - z lietadla (zdroj: MK)

Leto 2002 Ležím si na bruchu na horúcom piesku a pozerám do diaľky na opačný breh mora. Hovorím si, že na budúci rok tam už konečne pôjdem.
Vyšlo to!
Ten horúci piesok bol na juhu Sardínie a to oproti bola Afrika. Afrika – môj sen od detstva.

Vždy som všetkým hovorila, že chcem ísť do Afriky. O Afrike mám doma niekoľko kníh, vrátane putovania Zikmunda a Hanzelku. A nakoniec som sa tam teda dostala; síce iba do Tuniska, čo je len také „obliznutie“ Afriky, ale na začiatok stačí. Leto 2003

Posledné povinné hlásenia pred pristávaním, srdce mi bije čoraz rýchlejšie a ja som celá nedočkavá. O chvíľu už budem stáť na africkej zemi. Pristátie bolo hladučké, nasledoval obligátny potlesk posádke a čakalo sa na otvorenie dverí. Vtom sa pri okienkach objavil dym. O chvíľu sa vznášal aj nad sedadlami a kým stihla nastať panika, uvedomili sme si, že je to para. Naše klimatizované lietadlo sa takto vyrovnávalo s 35 stupňovou horúčavou, ktorá sa už vonku netrpezlivo tešila, ako nás schmatne do svojich pazúrov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vystúpili sme v Tabarke. Je to menej známe dovolenkové miesto, na Slovensku ho, myslím, ešte stále ponúka iba jedna cestovka. Leží na severovýchode, iba na skok od hraníc s Alžírskom. Nebola som v letoviskách na východe krajiny, takže neviem porovnať z vlastnej skúsenosti, ale vraj Tabarka je ešte stále turistami iba objavovaná, nie presýtená a aj ľudia sú tam takí „tuniskovejší“. Pre mňa bola Tabarka na prvý pohľad čarovne zelená. Mesto je orámované píniovými a korkovodubovými lesmi, rastú tam eukalypty a v určitom období roka sa tam usporadúvajú poľovačky na diviakov. V okolí mesta vyrástli moderné hotely rôznych cenových kategórií. Koralový svet pod vodou je rajom pre potápačov a 18-jamkové ihrisko neďaleko hotelov zase pre golfistov. Pre mňa bolo rajom všetko :-)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na začiatok ponúkam zopár užitočných informácií a skúseností a v ďalších pokračovaniach sa rozpíšem o mojich zážitkoch.

Komunikácia
Najlepšie sa dohovoríte arabsky alebo francúzsky. Ďalšie jazyky počuteľné v Tabarke a okolí sú: nemčina, taliančina, angličtina – poradie podľa použiteľnosti. Použiteľnosť podľa toho, čo sa učia decká v škole. A decká sa v škole učia taký jazyk, akých turistov chodí do Tuniska najviac. Arabčinu a francúzštinu sa učia povinne – oba jazyky ovládajú ako materinské. Povinne sa učia ďalší cudzí jazyk a väčšinou si dobrovoľne pridajú ešte jeden. Takže mladšie ročníky bežne ovládajú, viac-menej plynule, štyri jazyky, ale s angličtinou sme veľmi neuspeli. Arabčina je ťažká, ale moja zásada je vedieť aspoň pozdraviť a poďakovať v jazyku krajiny, v ktorej sa nachádzam, takže:
ďakujem = šokran
dobrý deň = salam, marhaba Peniaze

SkryťVypnúť reklamu
reklama
tuniský dinár
tuniský dinár 

V Tunisku sa platí tuniskými dinármi, jeden dinár je okolo 25 Sk. Dobrá správa je, že netreba strácať čas zisťovaním, v ktorej banke alebo zmenárni je najlepší kurz. Kurzy sú rovnaké v celej krajine. My sme si preto peniaze menili rovno na hotelovej recepcii. Zamenia vám doláre aj eurá. Doprava
Využili sme iba pešobus, stop, diaľkový autobus a cestovkový autobus na fakultatívny výlet, takže o ostatných možnostiach (taxi, vlak, požičanie auta, ťava) nepíšem. Taxíky sú celkom lacné... Stop bol takýto – keďže hotel bol od mesta vzdialený dva kilometre, absolvovali sme túto trasu tam aj späť asi každý druhý deň. Pešo. Raz nás ale pri hotelovej bráne odchytili nejakí dvaja domorodci, ktorí práve autom odchádzali spred hotela a zmesou francúzštiny, nemčiny a angličtiny nám ponúkli, že nás hodia do mesta. Nepomohli žiadne protesty a zdvorilé odmietnutie (to na nich neplatí) a už sme sedeli v aute. Potichu sme sa dohovárali, čo im za odvoz dáme, poučení skúsenosťami iných, že v arabskom svete sa za všetko platí bakšiš. Pripravila som si dinár a pol (taxík by stál asi dva). Zastali na okraji mesta a začali vystupovať, tak sme vystúpili aj my. Natiahla som k vodičovi ruku s mincami, že mersí, ale veľmi dôrazne odmietol.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Namiesto toho nás vtiahol do svojho obchodu s kobercami, pred ktorým sme stáli a začal nám vynukovať svoj tovar. Ukázal nám aj, ako sa taký koberec robí – jeho zamestnanec sa akurát hrbil nad jedným dielom. Na ráme mal naťahanú akúsi osnovu a na nej robil uzlíky a tým uzlíkovaním vznikal koberec. Koberček s rozmermi meter krát meter sa vraj uzlíkuje mesiac. Aj som si to po bleskovom školení vyskúšala. Chlapík mal na hlave šiltovku s logom jednej slovenskej poisťovne. Asi sme neboli jediní slovenskí turisti, ktorých majiteľ vlákal do svojho obchodu. Koberec sme nekúpili. Teda nie v ten deň a nie v tomto obchode :-) Cesta diaľkovým autobusom si zaslúži samostatnú kapitolu, takže o tom neskôr.

Nejako som plynule od stručných rád skĺzla k menej stručným zážitkom, takže končím prvý diel. V ďalšej časti o výlete do Bulla Regie.

Martina Kravčíková

Martina Kravčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

aprílové dieťa, model 77, vychodňarka žijúca a pracujúca v hlavnom meste siedmy rok Zoznam autorových rubrík:  Na cestáchFotkyKnihomoľSúkromnéVarímNezaradenéZo života

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu